Raději shořet, než vyhasnout

Moja momentálna staronová obsesia.

E.

Sensation Par les soirs bleus d'été, j'irai dans les sentiers, Picoté par les blés, fouler l'herbe menue, Rêveur, j'en sentirai la fraîcheur à mes pieds. Je laisserai le vent baigner ma tête nue. Je ne parlerai pas, je ne penserai rien : Mais l'amour infini me montera dans l'âme, Et j'irai loin, bien loin, comme un bohémien, Par la Nature, heureux comme avec une femme.  ---

Pocit

Za modrých večerov ma vyvábi von leto,

šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,

zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,

nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.

A neprerečiem nič a nezamierim nikam –

nesmiernou láskou až po okraj naplnený,

a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán.

Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.

Jean Arthur Rimbaud

(preklad Ľubomír Feldek)

Krásne, keď niekto dokáže maľovať slovami.

Sama

Je tu.
Naozaj, ako jej názov napovedá, je sama.
Sama medzi stovkami
Lebo, aj keď je slovenská,
( a občas mám pocit, že sa to naozaj vylučuje)
Je krásna.

E.

Izolovaná

Opäť som tu, opäť s ďalším mojím dielom. 

Tentokrát som, musím priznať, na seba pyšná, podarilo sa, podarilo, podarilo!

Ani neviem, ako ma napadol tento motív, nejak som jednoducho premýšľala nad tým, čo by som mohla zase vyprodukovať a nejak ma to napadlo. Myslím, že ako pri všetkom, čo človek tvorí a stojí to za to, vás tá samotná myšlienka musí úplne, hm, vzrušiť, chcete sa okamžite vrhnúť k papieru, schmatnúť prvý papek, čo vám padne pod ruku a začať skicovať. Tak to bolo aj u mňa, a napriek tomu, že som ten na ten motív prišla neskoro večer, kedy naozaj nemalo zmysel začínať nič nové, hneď som začala zháňať na nete nejaké REF-ky, ktoré by sa na to hodili. Nakoniec vyhrala táto krásna fotografia od Chada Rileyho.

Trošku som si pózu ( neúmyselne) prispôsobila, ale úprimne dúfam, že to stále vyzerá ako človek a má aj, aspoň približne, tomu odpovedajúce proporcie. Gesto, alebo ako by som to nazvala, pravej ruky som jej zmenila naschvál, pretože sa mi zdalo nežnejšie. ( a vedela som to lepšie nakresliť) 

Začala som kresliť v pondelok a skončila vo štvrtok, takže som na svoje pomery bola ešte aj vražedne rýchla. Ďalší dôkaz, že som si maľovanie naozaj vychutnala. Takže tu je proces a konečný výsledok!

Asi mám fialové obdobie- použila som ju už na druhom obrázku za sebou!

Farby sú dosť skreslené fotografiou, v skutočnosti je fialová na šatách v teplejšom odtieni a pozadie v pravo je takisto svetlo fialové. 

Akryl, plátno 30x25 cm

 Bystrému pozorovateľovi možno neunikne, že je to mierne inšpirované scénou z Imaginaera.

E.

The Great Misery

       1. Čím to je, že väčšina Kingových kníh má také pekné obaly? Možno je to trošku gýč a prvoplán, ale mne sa páči, že to zakaždým zobrazuje typickú vec alebo moment, ktorý charakterizuje dané dielo. 

      2. Poďme k tomu podstatnému- a tým je recenzia ku knihe Misery, ktorú som čítala ako úplne prvú od Kinga. 

     Práve ona je tým, čo ma k nemu priviedlo. Pred pár dňami som sa k nej znovu vrátila a znovu som sa nanovo zamilovala do tohoto masterpiecu. Nemôžem si pomôcť, aj keď ( ako všetci až príliš dobre vieme) myslím, že všetky jeho knihy sú super, Misery je pre mňa ešte o level vyššie. Nielen dejom, ktorý ma prvýkrát úplne ochromil, bola som celú noc hore len preto, aby som sa dozvedela koniec, pretože inak som nemohla zaspať a aj potom sa mi celú noc snívalo o sekerách... Táto kniha je podľa mňa skvelá aj štýlom, ktorý v nej autor použil, jeho typické znaky sú tu ešte viditeľnejšie, jeden motív prepletajúci celú knihu, psychika postáv, tak reálne zobrazená. Nepredvídateľný dej, do poslednej strany neviete, ako sa skončí a keď si myslíte, že je už napokon po všetkom, King si s vami zase zahrá svoju hru, v ktorej on je geniálnym bábkarom a vy sa len naslepo potácate v jeho riadkoch presne tak, ako si to praje. 

Vieš, Paulie, vieš?

Vedel?

E.

Potter the most

Júú, mám účet na Pottermore!! Som síce sto rokov za ostatnými z hp generation, ale nevadí, lepšie neskoro ako nikdy. Ak si ma niekto chce pridať, tak poďte do mňa. Som IceFlight19751. Hádajte, ktorá fakulta? :)

E.

Olalá

Tak si teda vychutnajte moju halloweensku masku, na ktorú ste tak strašne dlho napäto čakali!

E.

Masquerade

Boli ste na Halloweenskej pařbe?

Ja som bola, jupí, ( a ešte aj na zombiewalku som bola, prázdniny akčné-najakčnejšie / a krátke- najkratšie!/) takže vám ukážem masku, respektíve jej časť, ktorú som mala a ktorú som si, z časti, vyrobila. 

Bola som... tamtarará... Maska červenej smrti - z rovnomennej poviedky Edgara Allana Poa. ( alebo inak povedané hipsterská maska, ktorú uhádol až jeden človek a všetci ostatní si mysleli, že som červená čiapočka, ale nevadí) Mala som červený plášť, ktorý mi spravila sesternica ( ďakujem), ktorá sa začína učiť šiť, ( a ide jej to až nejako podozrivo dobre, mám z nej strach) k tomu červenú úzku sukňu, ktorá mi spadla z neba rovno do náručia- kúpila som ju v sekáči za asi 3 eurá, značka Liu Jo, červenú košeľu a čierny korzet, ktorý si za posledné dva týždne prežil fakt dosť, chudák. 

Najpodstatnejšou časťou- aspoň pre mňa- bola logicky maska. Konečne som sa teda dokopala k tomu, aby som si pretvorila škrabošku, ktorú som dostala ešte na Vianoce a nevedela som sa rozhodnúť. čo konkrétne s ňou spravím, takže teraz som aspoň mala motiváciu a konkrétnu predstavu.


Maska vyzerala pôvodne takto, úplne čistá biela maska. Najskôr som ju teda natrela akrylovou farbou, asi desiatimi vrstvami. Stačili by tak maximálne tri, štyri, ale stále som sa nevedela presne rozhodnúť, čo s ňou spravím, tak som ju len dookola natierala a parkrát som trošku zmenila odtieň. 

Prvá vrstva, tá ešte vyzerala dosť zle, ale druhá a tretia už to v pohode prekryli. Farba je skreslená kvôli umelému svetlu. 

Asi tretia vrstva už zaschnutá. 

Potom som tam s ďalšou vrstvou prilepila malé pierka. Nemalo to žiadny zmysel alebo súvis s celkovou maskou, len ma to tak napadlo a vyzeralo to celkom dobre, tak som to tam nechala. Ďalšie kroky už bohužiaľ nemám nafotené, lebo som to robila pri naozaj zlom svetle a proste nedalo sa, nedalo. 

Takže rovno k výsledku:

Na zlaté bodky som použila túto farbu, ktorá je hustá, takže "ornamenty" sú plastické, čo je podľa mňa pekný detail. Čierne ornamenty sú spravené obyčajným tušom za nejaké drobné. Šperk, či ako to mám nazvať, je gombík natretý rovnakou zlatou farbou. ( To biele miesto na špičke nosa je odretá farba, maska trošku utrpela prevozom v kabelke)

E.

Dying Queen WIP

Ach, milujem toto obdobie, ( ktoré trvá asi päť mesiacov, haha, bože, zabite ma) keď je ani nie pol štvrtej a vonku sa už pomaly rozsvecujú pouličné lampy a človek sa bojí vyjsť na ulicu, lebo za každým temným rohom sa skrýva kdejaký úchyl na bicykli ( zainteresovaní vedia) a okrem toho je hnusná zima a prší, no proste krása. 

Preto som sa rozhodla namaľovať jeseň!

V rámci ďalšej výtvarnej súťaže, ktorej témou je práve toto ročné obdobie. Nesnažila som sa vymyslieť niečo hrozne prevratné, ale na druhej strane som nechcela nejakú úplne "klišoidnú" pani jeseň. Dopadlo to zatiaľ nejako takto- aj keď toto moje dielo ( stále sa neviem vysporiadať s tým, ako mám moje výtvory volať) je ešte stále v procese tvorby. Stále sa rozhodujem, aké by mala mať oblečenie, no, vidím to na nejakú improvizáciu. 

Aj takto môže vyzerať tvorba majstrovského diela. (ha-ha)

Rozhodla som sa jej namaľovať sivé vlasy- pavučinky babieho leta, do vlasov pár listov, pretože tie k jeseni proste patria, klišé- neklišé. 

Čo vy na to? 

E.

Niektoré veci na tomto svete ma asi nikdy nepretanú fascinovať. Jednou z nich je, ako premýšľajú ostatní ľudia a aký odlišný môže byť ich názor od toho môjho. Viem, že to znie hlúpo a netolerantne. Ale ja občas som hlúpa a hlavne netolerantná. Ťažko prijímam názory ostatných, a aj keď sa ich nesnažím presvedčiť o svojej pravde, v duchu si myslím svoje a nepozerám sa na to spôsobom " každý má svoj názor" ale spôsobom " ako si to môžeš myslieť?!". Uvedomila som si to hlavne vtedy, keď som sa s ľudmi z mojej triedy bavila o filozofii, ktorú som tu už spomínala. Mňa ten predmet hrozne baví, je pre mňa zaujímavý a nerozumiem, naozaj nerozumiem tomu, ako môžu všetci hovoriť, že je neviem aký nudný, že sú to blbosti atď. Ide predsa o filozofiu. Nechápem, ako môže niekto pokladať za nezaujímavé náboženstvá a smery, ktoré vznikli pred tisíckami rokov ale zachovali sa dodnes, dodnes ich ľudia udctievajú a veria im. Že vo všetkých týchto smeroch, či už je to budhizmus, taoizmus alebo kresťanstvo, nech veria v reinkarnáciu alebo posmrtný život, či už život vnímajú ako nekonečnú askézu, z ktorej človek môže uniknúť len meditáciou alebo ako hľadanie pokoja, fungujú rovnaké pravidlá, tie isté zásady. Je jedno, či ich nazvete etickými princípmi alebo božím desatorom, sú stále rovnaké. Práve preto je takisto paradoxom neustála nevraživosť medzi náboženstvami, pretože aj keď hovoria iným jazykom a počúvajú iného boha, ich cesta je rovnaká, ich bohovia hlásajú to isté. 

A potom mi niekto povie, že " no isto radšej chémia, tam je to aspoň presné a logické, nie ako hentam sa bavíme o posmrtnom živote a neviem akých blbostiach". To naozaj? Viera v posmrtný život je blbosť? Podľa mňa nie je nič dôležitejšie ako uvedomenie si toho, v čo verím, pretože to takisto určuje, kým som. A to že je chémia presná a logická? Práve v tom je krása filozofie, že je individuálna, nejde len o racionálne myslenie na úrovni čísel, ale o vnútorný pocit, zmyslové vnímanie! Ach, naša krásna pravá hemisféra, kde by sme bez teba boli. Možno tak na hodine chémie.

E.

Pagan

Dávno som nič nepridala, ale nemala som čas, bla, bla, bla, proste dnes som späť, ( silnejšia ako kedykoľvek predtým) aby som sa podelila s mojím novým, ešte teplým obrazom, ktorý som dokončila minulý týždeň. Tento ma fakt bavil, možno preto, že som už riadne dlho nič nemaľovala, ale asi aj preto, že sa mi celkom darilo- aj keď na začiatku to bola úplná katastrofa, znovu som niekoľkokrát prerábala tvár, nakoniec to ale vyšlo podľa mojich predstáv. ( až na pozadie, pôvodná idea bol veľký čierny havran, to by už ale bolo nad moje sily, a tak som radšej spravila toto) Stále má trochu neproporčnú tvár, ale asi bude treba trochu viac času, kým zvládnem anatómiu. ( na začiatok aspoň tváre)
Inšpiráciou mi bola hudba kapely Omnia, na ktorej som v poslednej dobe závislá. Odporúčam vám, aby ste si ju vypočuli, bez ohľadu na to, či máte radi metal, pretože toto metal nie je. Štýl, ktorý hrajú sa volá pohanský folk. ( anj. pagan folk) Veľký dôraz je kladený na výrazné melódie, hrané väčšinou na tradičných nástrojoch.
Ale teraz už k samotnému obrazu:

V poslednej dobe som takisto robila ďalšie diy tričko. Text je z pesničky od Eluveitie- Helvetios ( z rovnomenného albumu) na prednej strane je nápis eluveite a na zadnej teda toto. Premýšľam, že ešte pod to helvetios dám nejaký jednoduchý ornament, aby to bolo také ukončenejšie. Niečo takéto:

... len možno ešte jednoduchšie, aby sa to hodilo k "runovému" štýlu písma. 

Fotky sú ešte aj s čiarami, ktoré sú spravené kriedou, nechcelo sa mi čakať, kým sa tričko vyperie. 

Brushie Brushie

Dnes som tu s jednoduchým návodom. Poviem vám, ako si umyť štetce!

Neviem, či je tu aj niekto ďalší taký zemiak ako ja, ale mojim odvekým nepriateľom sú štetce. Vlastne máme spolu taký love-hate vzťah. Milujem ich, keď sú nové, krásne, čisté, keď nájdem taký, s ktorým sa mi dobre pracuje a najradšej by som ho už nikdy nepustila z ruky. Nenávidím ich, keď ich zabudnem vytiahnuť z vody, popraská im rúčka a ja si pripadám ako monštrum, že som ich tak znetvorila. Ešte viac ich nenávidím, keď ich zabudnem dať do vody, nechám na nich zaschnúť poriadnu vrstvu farby ( odporúčam na to hlavne akryl) zo jeden, dva dni a potom s nimi môžem akurát tak hrať šípky alebo niekoho dobodať, pretože sú tvrdé ako kameň. Takýchto štetcov som mala už niekoľko, tak som sa ich dnes pokúsila zachrániť, dať im poslednú šancu na život. Použila som na to prostriedok, po ktorom siaham vždy, keď sa neviem zbaviť nejakej škvrny- odlakovač, ktorý aj teraz fungoval.

( S tým som vlastne počítala, skôr som sa bála toho, že si tým štetce zničím)

Skúsila som to najskôr na nejakých starších, ktoré na tom neboli až tak strašne. ( rozumej- ešte sa dalo rozoznať, že ten štetec kedysi mal štetiny) Dopadlo to nad očakávania, tak som niektoré odfotila, aby ste mali predstavu.

Predtým

 Veľkosť 20

Tento na tom nebol až tak príšerne, ale štetiny mal zlepené dokopy, takže sa s ním už robilo dosť zle. 

Potom

Takto vyzerá po vyčistení. Dopadol asi najlepšie zo všetkých, je naozaj ako nový.

Predtým

Veľkosť 4. 

Asi najťažší prípad, bol úplne celý zlepený farbou, už sa vôbec nedal ohnúť.

Potom

 A takto vyzerá teraz. Myslím, že rozdiel je očividný. 

K samotnej technike čistenia- skúšala som dva spôsoby, najskôr som do odlakovača namáčala vatový tampón a tým drhla štetec, ale potom som si radšej naliala trošku odlakovača do nádobky a rovno v ňom vypláchla štetce. Je to rýchlejšie a farba šla krásne dolu, akurát som minula trochu viac odlakovača. Najskôr som sa bála, či sa mi štetce nezničia, nevypadajú alebo sa nerozstrapkajú, ale nič z toho sa nekonalo. ( vyčistila som si asi osem štetcov a všetky sú v poriadku- všetky ale majú umelé štetiny, takže neviem, ako zareagujú tie prírodné)  Nakoniec som štetce umyla vo vlažnej vode a dala na ne kondicionér. ( to nebol môj nápad, vraj sa to tak má robiť) 

E.

Back to fucking school

Poviem vám jednu strašnú novinu, ktorú ste ešte určite nepočuli na inom blogu/ nečítali v časopise/ nevideli v reklame/ nepočuli v rádiu.

Začala nám sk*rvená škola.

Nerada nadávam, ale niekedy to bez toho nejde. Občas vám taký dobre mienený vulgarizmus padne lepšie ako celá hromada prídavných mien. A aj keď by sa tak dámy nemali vyjadrovať, ja mám v mnohých ohľadoch k dáme ďaleko a tak budem s radosťou využívať výhody, ktoré z toho plynú. Ale späť k téme.

Začala nám sk*rvená škola.

Aj keď prvý deň dopadol lepšie ako som predpokladala- čakalo ma niekoľko príjemných zmien, menovite 1. vymenili nám našu milovanú geografikárku, ktorá bola asi reálne tá najprísnejšia učiteľka, akú si na tento, pre mňa, /doplňte si neslušné prídavné meno podľa svojej vôle/ predmet, za nejakého, dúfajme, normálneho človeka ( precvičuje zumbu, úú, raz som dokonca aj bola na jeho hodine) 2. síce nám minulý rok vyhodili super Nightwish profesora, ( má rád nw, sonatu a hrá v kapele, no nemilujte ho) ktorý nás učil občiansku, ale miesto neho nastúpil profesor, ktorý vyzerá ako Diego Luna II., proste španielsko/ portugalsko/ mexický typ a začali sme s ním filozofiu, čo je vec krásna, nádherná, konečne nie exaktná veda ako napr. matika, ( hádajte, čo som si zvolila za seminár- správne, matika, láska naša) kde je jediná pravda, dva a dva je štyri a proste je to tak. Vo filozofii neexistuje jediná správna odpoveď, jediná správna otázka, je ťažko racionálne uchopiteľná. Mňa úvod do nej absolútne očaril, aj keď väčšine sa to zdalo nudné. Keby som si mohla vybrať, čo chcem študovať, bez ohľadu na perspektívnosť, na plat, na všetky tieto racionálne aspekty, ktoré ma brzdia, išla by som študovať umenie, dejiny umenia, filozofiu a psychológiu. Bola by som šťastná, krásna, sexy a bohatá pseudoumelkyňa. Bohémka s pierkami vo vlasoch a kérkami, kam by až oko dovidelo a ruka dosiahla.
3. máme v triede novú babu, z Brazílie, aj keď, priznajme si, nie je to až také super, ako som čakala, pretože vie len slabo po anglicky, takže dorozumieť sa s ňou je dosť problém. Bude u nás ale celý rok, takže sa dovtedy hádam naučí. Alebo sa mi naučíme po portugalsky, no ježiš. Jedna vec, na ktorú sa riadna teším je, že ešte nikdy nevidela sneh, takže to bude zaujímavé, keď ju vezmeme sánkovať sa a na vianočné trhy.

Ale!
Toto vôbec nie je téma, ktorej som sa chcela v tomto článku venovať. Chcela som len toľko, že s príchodom školského roka prichádza nákup odborne zvaných kancelárskych potrieb, resp. boj o posledný zošit v aréne papiernictva napchatého na prasknutie. Keďže ponuka je taká, aká je, zošity sú buď a) strašne škaredé, alebo b) o polovicu drahšie, rozhodla som sa tento rok ( prvýkrát, aj keď som to mala na pláne už asi päť rokov, tak ako všetko) vytuningovať si svoje zošity pomocou troch vecí- tlačiarne, papiera a lepiacej pásky. Tento spôsob som prvýkrát videla na zošitoch u nej a aj tentokrát bola mojou inšpiráciou. ( pekný spôsob ako povedať, že som to od nej odkukala, nie?)

Toto asi tak odráža ponuku papiernictiev. Všetko zošity s tvrdými doskami.

Prosím, ak by bol niekto taký láskavý a vedel mi dať kontakt na nejakého dizajnéra, alebo kto je zodpovedný za tie obaly, pretože mňa by naozaj zaujímalo, komu napadne dať na obal nejaké drôty. Naozaj, bez akejkoľvek irónie. 

----------------------------------------------------------------------------------

A prvý výsledný produkt. 

Nádherná fotografia jednej z mojich obľúbených umelkýň. Christina Otero- The Forgotten Queen
Táto žena ( v podstate ešte dievča, baba) posunula selfies na úplne inú úroveň, spravila z nich skutočné umenie.

Christina Otero- Geisha

Jej pohľad je absolútne úchvatný a hypnotický.

Ešte som sa nerozhodla, ktorá fotka má byť na prednej strane. Čo myslíte?

Ak by náhodou niekto z fotiek nepochopil, ako som to spravila, jednoducho si vytlačíte obrázok a na obal ho prilepíte lepiacou páskou, celý ho pokryjete jednotlivými pásmi ( najlepšia je preto široká lepiaca páska- jednotlivé pásy sa môžu prekrývať, skoro vôbec to nevidno). Super je, že vďaka páske je to aj odolné, nepopíšete to, aj keď to niečím oblejete, dá sa to utrieť a celkovo sa vám obrázok rýchlo nezničí.

Tu sú nejaké ďalšie diela, ktoré sa chystám použiť. Premýšľala som aj nad fotografiami z leta, uvidím, ako sa to nakoniec vyvinie.

Agnes Cecile- Antimonocromatismo II

Christina Otero- Cacophony

Agnes Cecile- Flight
Pre mňa najsilnejší abstraktný obraz, aký som kedy videla. Reálne sa mi pri ňom tají dych.

 Leonardo da Vinci- Virtruvian Man

Ak chcete vidieť viac: Christina Otero

                                  Agnes Cecile

Budem vás informovať, keď urobím ďalšie.

E.

Diy HP t-shirt

Mám nové tričko.

To bolo tak.
Zadovážila som si farby na textil, ( lepšie povedané farbu- mám zatiaľ len čiernu) a ako vždy, keď mám niečo nové, s čím sa dajú robiť diy veci, mám pocit, že sa predo mnou otvoril nový svet, mám tritisíc nápadov a neviem sa dočkať, kedy ich zrealizujem.
Po čase ale toto nadšenie vždy opadne a nedokážem sa dokopať k tomu, aby som spravila čo i len jeden zo všetkých tých mega nápadov, čo sa mi kopia v hlave.
V podstate rovnako to bolo aj s týmto tričkom, hneď ako ma napadlo, že si spravím nejaké Harry Potter tričko, bolo mi jasné, že vpredu chcem symbol Darov smrti. Na zadnej strane som chcela nejaký nápis, výrok a tento to nakoniec vyhral, pretože si myslím, že sa tam perfektne hodí.
1. Bola to krásna scéna, keď Dumbledore zistil, že Snapov patronus je laň. Práve vtedy sa ho opýtal, či Lily miluje aj po takom dlhom čase a on mu na to odvetil " Always". Stále.
2. Je to zároveň vyjadrenie môjho vzťahu k HP. Aj keď už skončil, knihy aj filmy, keby sa ma niekto spýtal, či ho milujem aj po takom dlhom čase, moja odpoveď by bola "Always".
Namaľovať si ten znak na prednú stranu mi vlastne netrvalo až tak dlho, ale kým som sa dokopala k tomu, aby som spravila ten nápis na zadnej strane, prešli vlastne v podstate celé prázdniny. Nakoniec sa znovu potvrdilo, že improvizované "akcie" sú tie najlepšie. Včera u mňa prespávala kamarátka a asi o druhej ráno sme vytiahli farby, tričká a stvorili sme fantastické diela. Bohužiaľ nemám fotku jej výtvoru.

Mám tu chrbát ako taký vzpierač, ale nevadí, prežijeme.

Poviem vám, pripadala som si dosť čudne, keď som tam tak vešala tričko do brečtanu, ale výsledok ma príjemne prekvapil. 

E.