Monday, February 3, 2014

Stážisti


   V nedeľu večer som mala chuť na nejaký ľahší film, pri ktorom nebudem musieť používať obe moje mozgové bunky, tak som si pustila The Internship- po slovensky Stážisti. Ako už dlhšiu dobu každý film som to pozerala s titulkami. 
   Ak nepoznáte dej, stručne vám ho zhrniem. Tak ako pred pár rokmi The Social Network, aj tento film sa odohráva v zákulisí jedného z internetových gigantov, spoločnosti Google. Dvaja chlapi v stredných rokoch prídu o prácu a rozhodnú sa, aj napriek svojim nulovým schopnostiam v oblasti, uchádzať sa o letnú stáž, vďaka ktorej môžu získať zamestnanie na plný úväzok. 
   Celý film je samozrejme komédia, aj keď vyslovene vtipných momentov tam veľa nebolo, vlastne naozaj som sa bavila len pri scéne, kde stážisti hrajú metlobal. Tú som si samozrejme ako potterhead vychutnala.

  Okrem toho sa mi na filme páčil aj fakt, že dej bol dynamický, nebol tam nejaký siahodlhý začiatok ani hluché miesta, možno jediná scéna, ktorá sa mi zdala natiahnutá, bola scéna v nočnom bare ( ale podľa mňa tá bola celá zle, plná klišé doplnených o ženy hore bez). Ďalšou fajn vecou bolo prostredie samotného "Googlu", páčilo sa mi to, aj napriek tomu, že bolo vykreslené ako raj na zemi, kde vám vlastne platia len za to, že sa vozíte na farebných bicykloch a hráte volejbal. Tu ale môj zoznam vecí, ktoré boli v poriadku pomaly končí. 
  Čo mi na filme vadilo najviac, bola jeho naivita a predvídateľnosť. Celý dej sa odohrával podľa typického vzoru komédie/ romantického filmu. Podobne naivné boli aj niektoré postavy, najmä záporné- tie boli v niektorých častiach až smiešne, pripomínali mi zlé postavy z rozprávok, pretože boli rovnako jednostranne vykreslené. Bad guy je proste bad guy, a to bez jedinej dobrej vlastnosti. 
  Podobne naivné boli aj motivačné reči vo filme. A bolo ich tam fakt požehnane. Na začiatku, pár uprostred a samozrejme nesmeli chýbať aj nejaké obrovské "dojímavé" na záver. Celý film bol podľa mňa hrozne premotivovaný, väčšina tých rečí navyše ani nestála za to. S týmto súvisí aj ďalšia vec, ktorá mi vadí hlavne preto, že som film pozerala s titulkami. Pre niekoho, kto to pozerá s dabingom alebo je angličtina jeho rodným jazykom to nie je žiadny problém, mňa ale z toho išiel trafiť šľak. Je to jeden z najukecanejších a hlavne najrýchlejšie ukecaných filmov, aké som videla. Po prvýkrát od mojich možno trinástich rokov sa mi stalo, že som v niektorých scénach nestíhala čítať titulky, (ktoré tiež nestíhali) a vo výsledku som z toho mala akurát tak zmätok. Fakt nezávidím tým, ktorí to prekladali, muselo to byť niečo hrozné. 

  V konečnom dôsledku mám z filmu zmiešané pocity, myslím, že mal dobrý potenciál, no v závere už bol neuveriteľne klišoidný a pri poslednom ( a v podstate jedinom) plot twiste ( po slovensky zvrat v deji, alebo niečo podobné, v tomto prípade zvrat nejakej postavy) som už len neveriacky prevracala očami. 

5/10


E. 
   




Sunday, February 2, 2014

Update vol. 1.1

    No tak je to oficiálne, polrok je úspešne (?) za nami. Okrem vysvedčka mi to prinieslo aj nové poznatky, napríklad fakt, že milujem našu triednu. Asi 90% ľudí z našej triedy malo nejaké neospravedlnené hodiny. Poznáte to- nah, zajtra neprídem na prvú, v štvrtok si odídem z poslednej.... ( po prípade ako u mňa v jeden deň- neprídem na prvé dve a z posledných dvoch odídem :D ) Dajme tomu, že to spravíte tak osemkrát za polroka. To vôbec nie je veľa- odísť z ôsmich posledných hodín, no čo to je?! Ale mať osem neospravedlnených hodín je pomaly na trojku zo správania. ( toto je geniálny systém, no fakt) Ale, vďakatibože, ešte na svete existujú učitelia, ktorí si pamätajú, aké je to byť študentom. A, vďakatibože, jedným z nich je naša triedna. Takže nám opät odpustila naše neospravedlnené hodiny a uľahčila nám život. Vďaka za takýchto normálnych ľudí.

    Inak som mala super piatok a zajtra idem hrať paintball, takže tento blog pravdepodobne oficiálne končí, keďže to neprežijem. Prečo nemôže byť niekde po ruke laser game?!


E.