Long live the King

Píšem to pri každej recenzii na jeho knihu- je skvelý, geniálny, strašidelný. ( aj vy máte pocit, ako keby spodná časť jeho tváre nepasovala k tej vrchnej?) Všetci ho milujeme ( aj keď vy o tom možno ani neviete) ale prečo vlastne? Tak si to zhrňme.

1. Jeho štýl. Príbehy sú samozrejme na knihe dôležité. To je asi jasné. Spisovateľ môže byť hocaký dobrý, pokiaľ jeho príbeh nestojí za nič- celá kniha je na tom rovnako. Kingove príbehy ale nielenže sú skvelé- oni sú skvelé aj tým, ako ich napísal. Má krásny štýl, sugestívny až strach. Jeho opisy sú ako živé, budovy akoby naozaj stáli, miestnosti sa zhmotňujú pred očami.

2. Jeho postavy. Sú živé. Naozaj. U nikoho iného som doteraz nezažila to, že by jeho postavy naozaj pôsobili reálne, tak reálne, ako je to u Kinga. Každej postave dáva nie len ten základný charakter- veselý, vtipný, náladový... Dáva im ich vlastné spomienky, vlastné zvyky, spôsob reči. Manželom po niekoľkých rokoch prepožičiava jazyk, ktorému rozumejú len oni dvaja. Ich vlastný strach, príbehy z detstva, jazvy na kolenách z pádu z bicykla.
    Okrem toho jeho postavy nie sú ani náhodou charakterové- majú v sebe kladné aj záporné stránky- znovu nie len tiie vlastnosti- milá, priateľská ale trochu hlúpa atď. Sú to, tak ako v realite, len maličkosti. ako keď obyčajný muž, otec rodiny, odrazu dostane neodolateľnú chuť opustiť všetko, svoju ženu, deti, celý svoj život a ujsť niekam do Disneylandu. 

3. Jeho prepojenie reality s nadprirodzenom. Neviem, či ste čítali Zelenú míľu. Ak nie prečítajte si ju. Ale vážne- PREČÍTAJTE SI JU. Film nestačí.
    Každopádne práve na nej sa dá demonštrovať jeho prepojenie dvoch svetov- celý dej sa odohráva vo väznici- na mieste, kde je prakticky zoskupené zlo reálneho sveta, vrahovia a psychopati a všetko toto sa preplieta s nadprirodzenými javmi, ktoré majú v deji v podstate kľúčovú úlohu. AK ste videli film, čítali knihu, zrejme viete o čom hovorím, ak nie, nebudem prezrádzať viac, aby som vám nepokazila zážitok.
   P.s.: Ak sa ju chystáte čítať, zásobte sa vreckovkami. Jeden balíček nie je dosť.

4. Jeho príbehy. King sa často dokáže inšpirovať úplne jednoduchou vecou, okolo ktorej vystavia geniálny príbeh s mnohými vedľajšími zápletkami, ktoré ale nie sú vyčerpávajúce, ako sa to stáva v niektorých knihách, kde nejaké postavy vyslovene neznášate, pretože sú nudné a ich časti v knihe na koniec úplne preskakujete.

5. Na záver vec, ktorú na Kingovi milujem aj neznášam- jeho hra s čitateľom. Vyslovene sa s vami hrá- s vašou mysľou, je ako šialený bábkar, ktorý vás vedie presne tam, kde vás chce mať. Ani na sekundu nepochybujete o jeho úmysloch, ( alebo naopak pochybujete- ak to chce) milujete postavy, ktoré máte milovať, nenávidíte tie, ktoré, chce aby ste nenávideli. A nie je to vôbec násilné. Máte pocit, že to tak vôbec neplánoval, že to je len náhoda. Ale faktom je, že zrejme nič v Kingových knihách nie je náhoda.
   Takisto ako nie je náhoda to, ako si vychutnáva, keď môže čitateľa držať v napätí. Pokiaľ má v knihe dôjsť k nejakej napínavej scéne, môžete si byť istí, že si na ňu slušne počkáte. Fiktívny príklad: Chlap chce zavraždiť suseda, týždeň sa na to chystá. Konečne svitne ráno, kedy má k tomu dôjsť. Môžete si byť takmer istí, že najbližších tridsať strán bude opisovať, ako si budúci vrah chystá raňajky, umýva si zuby a vyberá poštu zo schránky.
  Úplne si viem predstaviť Kinga, skláňajúceho sa nad písací stroj s diabolským úškrnom na tvári.

Tak, to je asi ono. Viac dôvodov myslím netreba, je to prakticky všetko, čo na diele môžete nájsť- štýl, postavy, dej, príbeh... Nuž, čo dodať- Nech žije Kráľ!

Knihy Stephena Kinga, ktoré som prečítala:

1. Carrie
2. Príbeh vdovy Lisey
3. Osvícení
4. Dievča, ktoré malo rado Toma Gordona
5. Zelená míľa
6. Řbitov zvířátek
7. Bezhviezdna temnota
8. Cujo
9. Po zotmení
10. Mizéria
11. Muž na úteku
12. Tretie oko
13. Dolores ( čo si absolútne nepamätám, ale vraj som to na 100% čítala)
14. Mŕtva zóna

Snáď sú všetky.

E.

Takmer som zabudla- šťastný nový rok. Hlavne veľa Kingových kníh!♥

Raději shořet, než vyhasnout

Moja momentálna staronová obsesia.

E.

Sensation Par les soirs bleus d'été, j'irai dans les sentiers, Picoté par les blés, fouler l'herbe menue, Rêveur, j'en sentirai la fraîcheur à mes pieds. Je laisserai le vent baigner ma tête nue. Je ne parlerai pas, je ne penserai rien : Mais l'amour infini me montera dans l'âme, Et j'irai loin, bien loin, comme un bohémien, Par la Nature, heureux comme avec une femme.  ---

Pocit

Za modrých večerov ma vyvábi von leto,

šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,

zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,

nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.

A neprerečiem nič a nezamierim nikam –

nesmiernou láskou až po okraj naplnený,

a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán.

Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.

Jean Arthur Rimbaud

(preklad Ľubomír Feldek)

Krásne, keď niekto dokáže maľovať slovami.

Sama

Je tu.
Naozaj, ako jej názov napovedá, je sama.
Sama medzi stovkami
Lebo, aj keď je slovenská,
( a občas mám pocit, že sa to naozaj vylučuje)
Je krásna.

E.

Izolovaná

Opäť som tu, opäť s ďalším mojím dielom. 

Tentokrát som, musím priznať, na seba pyšná, podarilo sa, podarilo, podarilo!

Ani neviem, ako ma napadol tento motív, nejak som jednoducho premýšľala nad tým, čo by som mohla zase vyprodukovať a nejak ma to napadlo. Myslím, že ako pri všetkom, čo človek tvorí a stojí to za to, vás tá samotná myšlienka musí úplne, hm, vzrušiť, chcete sa okamžite vrhnúť k papieru, schmatnúť prvý papek, čo vám padne pod ruku a začať skicovať. Tak to bolo aj u mňa, a napriek tomu, že som ten na ten motív prišla neskoro večer, kedy naozaj nemalo zmysel začínať nič nové, hneď som začala zháňať na nete nejaké REF-ky, ktoré by sa na to hodili. Nakoniec vyhrala táto krásna fotografia od Chada Rileyho.

Trošku som si pózu ( neúmyselne) prispôsobila, ale úprimne dúfam, že to stále vyzerá ako človek a má aj, aspoň približne, tomu odpovedajúce proporcie. Gesto, alebo ako by som to nazvala, pravej ruky som jej zmenila naschvál, pretože sa mi zdalo nežnejšie. ( a vedela som to lepšie nakresliť) 

Začala som kresliť v pondelok a skončila vo štvrtok, takže som na svoje pomery bola ešte aj vražedne rýchla. Ďalší dôkaz, že som si maľovanie naozaj vychutnala. Takže tu je proces a konečný výsledok!

Asi mám fialové obdobie- použila som ju už na druhom obrázku za sebou!

Farby sú dosť skreslené fotografiou, v skutočnosti je fialová na šatách v teplejšom odtieni a pozadie v pravo je takisto svetlo fialové. 

Akryl, plátno 30x25 cm

 Bystrému pozorovateľovi možno neunikne, že je to mierne inšpirované scénou z Imaginaera.

E.

The Great Misery

       1. Čím to je, že väčšina Kingových kníh má také pekné obaly? Možno je to trošku gýč a prvoplán, ale mne sa páči, že to zakaždým zobrazuje typickú vec alebo moment, ktorý charakterizuje dané dielo. 

      2. Poďme k tomu podstatnému- a tým je recenzia ku knihe Misery, ktorú som čítala ako úplne prvú od Kinga. 

     Práve ona je tým, čo ma k nemu priviedlo. Pred pár dňami som sa k nej znovu vrátila a znovu som sa nanovo zamilovala do tohoto masterpiecu. Nemôžem si pomôcť, aj keď ( ako všetci až príliš dobre vieme) myslím, že všetky jeho knihy sú super, Misery je pre mňa ešte o level vyššie. Nielen dejom, ktorý ma prvýkrát úplne ochromil, bola som celú noc hore len preto, aby som sa dozvedela koniec, pretože inak som nemohla zaspať a aj potom sa mi celú noc snívalo o sekerách... Táto kniha je podľa mňa skvelá aj štýlom, ktorý v nej autor použil, jeho typické znaky sú tu ešte viditeľnejšie, jeden motív prepletajúci celú knihu, psychika postáv, tak reálne zobrazená. Nepredvídateľný dej, do poslednej strany neviete, ako sa skončí a keď si myslíte, že je už napokon po všetkom, King si s vami zase zahrá svoju hru, v ktorej on je geniálnym bábkarom a vy sa len naslepo potácate v jeho riadkoch presne tak, ako si to praje. 

Vieš, Paulie, vieš?

Vedel?

E.

Potter the most

Júú, mám účet na Pottermore!! Som síce sto rokov za ostatnými z hp generation, ale nevadí, lepšie neskoro ako nikdy. Ak si ma niekto chce pridať, tak poďte do mňa. Som IceFlight19751. Hádajte, ktorá fakulta? :)

E.