Diy HP t-shirt

Mám nové tričko.

To bolo tak.
Zadovážila som si farby na textil, ( lepšie povedané farbu- mám zatiaľ len čiernu) a ako vždy, keď mám niečo nové, s čím sa dajú robiť diy veci, mám pocit, že sa predo mnou otvoril nový svet, mám tritisíc nápadov a neviem sa dočkať, kedy ich zrealizujem.
Po čase ale toto nadšenie vždy opadne a nedokážem sa dokopať k tomu, aby som spravila čo i len jeden zo všetkých tých mega nápadov, čo sa mi kopia v hlave.
V podstate rovnako to bolo aj s týmto tričkom, hneď ako ma napadlo, že si spravím nejaké Harry Potter tričko, bolo mi jasné, že vpredu chcem symbol Darov smrti. Na zadnej strane som chcela nejaký nápis, výrok a tento to nakoniec vyhral, pretože si myslím, že sa tam perfektne hodí.
1. Bola to krásna scéna, keď Dumbledore zistil, že Snapov patronus je laň. Práve vtedy sa ho opýtal, či Lily miluje aj po takom dlhom čase a on mu na to odvetil " Always". Stále.
2. Je to zároveň vyjadrenie môjho vzťahu k HP. Aj keď už skončil, knihy aj filmy, keby sa ma niekto spýtal, či ho milujem aj po takom dlhom čase, moja odpoveď by bola "Always".
Namaľovať si ten znak na prednú stranu mi vlastne netrvalo až tak dlho, ale kým som sa dokopala k tomu, aby som spravila ten nápis na zadnej strane, prešli vlastne v podstate celé prázdniny. Nakoniec sa znovu potvrdilo, že improvizované "akcie" sú tie najlepšie. Včera u mňa prespávala kamarátka a asi o druhej ráno sme vytiahli farby, tričká a stvorili sme fantastické diela. Bohužiaľ nemám fotku jej výtvoru.

Mám tu chrbát ako taký vzpierač, ale nevadí, prežijeme.

Poviem vám, pripadala som si dosť čudne, keď som tam tak vešala tričko do brečtanu, ale výsledok ma príjemne prekvapil. 

E.

Happy birthday

Tušila som, že niekedy v auguste má môj blog narodeniny, ale nevedela som, že som to prešvihla až tak veľmi. Narodil sa 8. augusta 2012, a tak má k tomuto dňu už 1 rok aj 21 dní. Wohoo!

Radšej nebudem robiť zhrnutie, ani nič podobné, lebo by mi z toho bolo akurát do plaču. ( stačí, keď poviem, že mám troch followerov- hej, všetko ľudia, ktorých poznám) Radšej si potichu zaprajem všetko najlepšie a budem si ďalej nepovšimnute pridávať články. 

P.s.: Pracujem na novom obraze! 

E.

Expecto Patronum

Kedysi som pridávala tutorial na diy čarodejnícky prútik z ( nášho jediného a neobmedzeného vládcu) Harryho Pottera. Vtedy som sa akosi nedostala k nafoteniu výsledku, takže keď som ho robila druhýkrát, dala som si na tom záležať. A z fotiek znovu nie je skoro nič použiteľné, pretože som to fotila 1. pri umelom svetle, 2. asi o desiatej večer, 3. mobilom. Takže sa ospravedlňujem, hádam vám tých pár fotiek vytvorí predstavu. 

Veci, čo som použila:

- gorálky

- tavná pištoľ

- štetce

- relatívne rovný konár

- akrylové farby ( ale myslím, že na dreve by mohla držať aj obyčajná tempera)

+ obyčajný papier a nitka na ceduľku

 Dubové drevo, vlas jednorožca, 34 a pol centimetra, neohybný.

Nakoniec ma napadlo k nemu ešte pridať ceduľku, aby bolo jasné, že je od Ollivandera. Na druhú stranu som ešte dopísala jeho "miery". A toto je výsledok. 

Takže ak máte vo svojom okolí nejakú hp fangirl alebo fanboy-a, bude to pre nich perfektný darček, ktorý vás nebude stáť skoro nič a ich určite poteší.

E.

Krásna beštia- recenzia

Rebecca James- Krásna beštia

Túto knihu som už kedysi čítala, tak pred dvoma, troma rokmi a zdala sa mi byť veľmi dobrá. Nedávno som si na ňu znovu spomenula a dostala na ňu chuť, sčasti preto, že som si už detailne nepamätala dej a takisto som bola zvedavá, čo si o nej budem s odstupom času myslieť. 

Hneď na začiatku ma zarazil štýl, ktorým je kniha napísaná- po celý čas je v nej použitý prítomný čas. 

" Beriem si čaj, sadám si za počítač..." Chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykla a aj potom mi tento druh rozprávania celkom nevyhovoval. Zrejme to ma slúžiť na "sprítomnenie" deja, aby mal čitateľ pocit, že sa díva na práve sa odohrávajúcu scénu, ale na mňa to tak vôbec nepôsobilo. 

Čo sa týka deja, boli tu v podstate dve dejové línie- ten typ, v ktorom sa počas hlavného deja postavy občas vracajú do minulosti, spomínajú a tým sa postupne odhaľujú aj súvislosti v hlavnom deji. Toto mám veľmi rada ( takmer v každom diele to využíva aj môj milovaný King) a v Krásnej beštii to autorka dobre spracovala. Samotný dej bol dobrý, zaujímavý, aj keď sa mi zdal nereálny. Charaktery postáv boli dosť rozdielne- niektoré boli zložité, psychologicky vykreslené a druhé iba jednostranné, charakterové. 

Celkovo bola kniha dosť nevyrovnaná, jednotlivé časti kvalitou kolísali a aj môj celkový dojem z nej je trochu rozpačitý.

6/10

Find what you love and let it kill you

Pripadala som si mimoriadne inteligentne, keď som si tak išla mestom s troma knihami ( ešte k tomu z knižnice!) pod pazuchou. A akými knihami! Nabokova Lolita, Kingova Podpaľačka ( chcela som Řbitov zvířátek, ale nemali) a E.A. Poova Jama a Kyvadlo. Čo je mimochodom zbierka jeho desiatich poviedok. A čo je na tom najlepšie- je bilingválna , na jednej strane je poviedka po anglicky a na druhej po česky, takže to môžem čítať v origináli a ak keď nebudem niečomu rozumieť, stačí pozrieť na druhú stranu. ( Áno, som z toho neprimerane nadšená)
Začala som Kingom, lebo som ho už poriadne dlho nečítala a mám absťák.
Postupne asi pridám recenzie na tieto tri knihy, tak sa môžete tešiť.
Často sa mi stáva- keď mám v taške nejakú naozaj dobrú knihu, alebo v slúchatkách ( viem, že spisovná verzia je slúchadlá, ale... bŕŕ) skvelú hudbu- idem si po ulici a hrozne chcem, aby ľudia okolo mňa vedeli, aká som super, že nemám v taške nejakú Punkovú princeznú a v slúchatkách.. no, radšej nemenujem. V takých chvíľach som hrdá na to, čo mám rada. Že nie som ovca, čo ide s davom.

E.

Suspiria movie review

Suspiria

Zhrnutie: Umelecký, atmosférický horor z 80. rokov

Pochybujem, že niekto z vás už o tomto filme počul ( ja takisto nie, kým som ho nevidela), ale pokiaľ máte radi filmy, ktoré sú zvláštne svojou atmosférou, ktorých každý záber vyzerá ako samostatný obraz, ktorého prostredie vám vyrazí dych a vďaka hudbe máte zimomriavky, je to niečo pre vás. Pokiaľ máte radi akčné scény, rýchly dej a do poslednej chvíle dramatické zápletky, tento film vás nezaujme. Suspiria má pomalý dej, je to typ filmu, v ktorom sa 10 minút nič nič nedeje a potom príde jedna zaujímavá scéna, ( a takto sa to opakuje) preto to nie je film, ktorý by som bola schopný pozerať každý týždeň, jeho krása je v jeho výnimočnosti, v tom, že ho pozeráte len vo výnimočných situáciách. Dej v tomto prípade zaostáva na úkor ( ako som už spomínala) atmosféry filmu. Scény sa odohrávajú v nádherných interiéroch a exteriéroch, nesúcich známky secesie a surrealizmu. V niektorých prípadoch ide až o divadelné prostredie, režisér využíva kulisy a svetlo na vytvorenie priestoru, akoby pracoval v obmedzených podmienkach divadla. Celkový charakter filmu podčiarkuje hudba, ktorá je rovnako zvláštna ako všetko ostatné.

9/10

E.

But I would walk 500 miles And I would walk 500 more Just to be the (wo)man who walked 1000 miles To fall down at your door

Zdravím všetky bytosti, ktoré sem z dlhej chvíle zablúdili. Po dlhom čase sa hlásim s novým postom, bohužiaľ nijak zvlášť prínosným alebo zmysluplným. Keď už sme pritom... Odkedy som znovu prepadla blogovému svetu, ( rovnako tomu bolo pred niekoľkými rokmi) neustále zháňam nejaké blogy, ktoré by stálo za to sledovať. A som stále viac sklamaná. Mám nervy na všetky bloggerky, ktorých stránky sú zamerané hlavne na "fashion, kozmetiku, outfity". 90% blogov je práve takýchto a mne to už lezie na mozog. Pôsobí to na mňa, akoby v živote nemali nič dôležitejšie, s čím sa podeliť, čo zverejniť. ( hm, vyznieva to dobre od niekoho, kto už asi tri mesiace nepridal zaujímavý článok) Vážne vám život vypĺňa len kozmetika, nákupy, fotenie samej seba? 

Najhoršie na tom je, že nájdem nejaký takýto priemerný blog, ktorý nijakým spôsobom nevyčnieva ( možno akurát tým, že autorka nemá bohvieakú štylistiku- textu ani outfitov) a aj tak má sto až dvesto followerov. Nejde o to, že by som im závidela, len nechápem, kde sa stále berú ľudia, ktorých stále zaujíma pozerať sa na to, ako je niekto oblečený. Človek chce potom nájsť nejaký blog, ktorý by aj bol zaujímavý a musí doslova prehrabať celý blogspot, aby sa k niečomu dopátral. 

Ak chcete nejaké typy na naozaj dobré blogy, ktoré aj o niečom sú. skúste tu, tu a tu. Ak by ste mi náhodou aj vy chceli dať nejaké typy, budem len rada. 

Inak leto je zatiaľ fajn, robila som veci, ktoré som predtým nerobila ( bože, to znelo čudne- či je to len moja dirty mind?) - ako že som bežala v najsamväčšej búrke z krčmy na pizzu, v šatách sa váľala po sene, pózovala na sene a natáčala grotesku na sene, ( alebo inak povedané, tie najvtipnejšie veci vzniknú zo spontánnych nápadov) na dovolenke sa spálila v dvoch vrstvách, nastúpila som do vagóna, ktorý len stál na stanici a nebyť sprievodkyne, sedím tam dodnes, nacvičila som duet "Colors of the Wind" z Pocahontas ( samozrejme aj s choreografiou), tancovala na " 500 miles" na chodbe hotela, ( a na rôznych iných miestach, pred rôznymi inými ľuďmi- snažím sa zabudnúť) vyhrala Hafana, ( a nie, nebola to remíza) pila z deravého pohára ( je to jasné- vesmír sa mi snaží niečo naznačiť), videla padať hviezdu, videla super film- dozviete sa z ďalšieho príspevku- zistila, že tmavé pivo mi nechutí ešte viac ako svetlé, zistila som, čo je to tzazik tzaci tzazi caciki ( no čo, na Slovensku po slovensky) a že na Cypre ich nevedia spraviť. 

Už len nejaké tie fotky, aby som bola ako správna blogerína, keď pridáva random post. Bez fotiek to nemôže byť!

Náčrt- moje najnovšie dielo. Inšpirované Omniou, slovom pagan a mágiou. Jeho tvorba už bohužiaľ prebieha menej poeticky.

 Cesta do hotela- Cyprus. Vedeli ste, že jazdia po ľavej strane?! Heartattack!

V Lidli majú zase umelecké potreby- uskromnila som sa len na štetce a baliace papiere. Och, som hrdá na seba. 

 Historicky prvý gif! Už bolo na čase!

*zvuk búchania šampanského*

Majte sa krásne, choďte sa pozerať na hviezdy a užite si zvyšok leta.

E.