Stážisti

   V nedeľu večer som mala chuť na nejaký ľahší film, pri ktorom nebudem musieť používať obe moje mozgové bunky, tak som si pustila The Internship- po slovensky Stážisti. Ako už dlhšiu dobu každý film som to pozerala s titulkami. 

   Ak nepoznáte dej, stručne vám ho zhrniem. Tak ako pred pár rokmi The Social Network, aj tento film sa odohráva v zákulisí jedného z internetových gigantov, spoločnosti Google. Dvaja chlapi v stredných rokoch prídu o prácu a rozhodnú sa, aj napriek svojim nulovým schopnostiam v oblasti, uchádzať sa o letnú stáž, vďaka ktorej môžu získať zamestnanie na plný úväzok. 

   Celý film je samozrejme komédia, aj keď vyslovene vtipných momentov tam veľa nebolo, vlastne naozaj som sa bavila len pri scéne, kde stážisti hrajú metlobal. Tú som si samozrejme ako potterhead vychutnala.

  Okrem toho sa mi na filme páčil aj fakt, že dej bol dynamický, nebol tam nejaký siahodlhý začiatok ani hluché miesta, možno jediná scéna, ktorá sa mi zdala natiahnutá, bola scéna v nočnom bare ( ale podľa mňa tá bola celá zle, plná klišé doplnených o ženy hore bez). Ďalšou fajn vecou bolo prostredie samotného "Googlu", páčilo sa mi to, aj napriek tomu, že bolo vykreslené ako raj na zemi, kde vám vlastne platia len za to, že sa vozíte na farebných bicykloch a hráte volejbal. Tu ale môj zoznam vecí, ktoré boli v poriadku pomaly končí. 

  Čo mi na filme vadilo najviac, bola jeho naivita a predvídateľnosť. Celý dej sa odohrával podľa typického vzoru komédie/ romantického filmu. Podobne naivné boli aj niektoré postavy, najmä záporné- tie boli v niektorých častiach až smiešne, pripomínali mi zlé postavy z rozprávok, pretože boli rovnako jednostranne vykreslené. Bad guy je proste bad guy, a to bez jedinej dobrej vlastnosti. 

  Podobne naivné boli aj motivačné reči vo filme. A bolo ich tam fakt požehnane. Na začiatku, pár uprostred a samozrejme nesmeli chýbať aj nejaké obrovské "dojímavé" na záver. Celý film bol podľa mňa hrozne premotivovaný, väčšina tých rečí navyše ani nestála za to. S týmto súvisí aj ďalšia vec, ktorá mi vadí hlavne preto, že som film pozerala s titulkami. Pre niekoho, kto to pozerá s dabingom alebo je angličtina jeho rodným jazykom to nie je žiadny problém, mňa ale z toho išiel trafiť šľak. Je to jeden z najukecanejších a hlavne najrýchlejšie ukecaných filmov, aké som videla. Po prvýkrát od mojich možno trinástich rokov sa mi stalo, že som v niektorých scénach nestíhala čítať titulky, (ktoré tiež nestíhali) a vo výsledku som z toho mala akurát tak zmätok. Fakt nezávidím tým, ktorí to prekladali, muselo to byť niečo hrozné. 

  V konečnom dôsledku mám z filmu zmiešané pocity, myslím, že mal dobrý potenciál, no v závere už bol neuveriteľne klišoidný a pri poslednom ( a v podstate jedinom) plot twiste ( po slovensky zvrat v deji, alebo niečo podobné, v tomto prípade zvrat nejakej postavy) som už len neveriacky prevracala očami. 

5/10

E. 

   

Update vol. 1.1

    No tak je to oficiálne, polrok je úspešne (?) za nami. Okrem vysvedčka mi to prinieslo aj nové poznatky, napríklad fakt, že milujem našu triednu. Asi 90% ľudí z našej triedy malo nejaké neospravedlnené hodiny. Poznáte to- nah, zajtra neprídem na prvú, v štvrtok si odídem z poslednej.... ( po prípade ako u mňa v jeden deň- neprídem na prvé dve a z posledných dvoch odídem :D ) Dajme tomu, že to spravíte tak osemkrát za polroka. To vôbec nie je veľa- odísť z ôsmich posledných hodín, no čo to je?! Ale mať osem neospravedlnených hodín je pomaly na trojku zo správania. ( toto je geniálny systém, no fakt) Ale, vďakatibože, ešte na svete existujú učitelia, ktorí si pamätajú, aké je to byť študentom. A, vďakatibože, jedným z nich je naša triedna. Takže nám opät odpustila naše neospravedlnené hodiny a uľahčila nám život. Vďaka za takýchto normálnych ľudí.

    Inak som mala super piatok a zajtra idem hrať paintball, takže tento blog pravdepodobne oficiálne končí, keďže to neprežijem. Prečo nemôže byť niekde po ruke laser game?!


E.

Pán prsteňov trochu inak

Takmer som vám to zabudla povedať!!!

Neviem, či milujete LOTRA,( ak neviete, čo to je, hanbite sa- Lord of the rings- Pán prsteňov) ale ak áno a filmy ste už videli ( o knihách nebudem hovoriť, pretože som ich sama nečítala a stále v sebe zvádzam boj, či sa do nich pustím) mám pre vás tip, ako sa ešte aspoň na čas premiestniť do Stredozeme, do Roklinky, do Mordoru.

Málokto o tom vie, ale v rokoch 2001 až 2003 vznikla vo Verejnom rozhlase v spolupráci s Rádiom Twist ( dnešná Viva) rozhlasová hra Pán prsteňov, ktorá bola adaptáciou rovnomenného diela. Tento dokopy 18 dielny cyklus (každý diel má nejakých cca 45 minút) zaznamenal veľký ohlas, dostal cenu na ISTRONE 2002 a 2004 za Počin roka, v roku 2007 ho prebral aj Český rozhlas, ktorý k nemu dokonca pridal magazín Domino, v ktorom sa rozoberali rôzne záležitosti ohľadne diela, života J.R.R. Tolkiena alebo zaujímavosti z filmov.

Toľko fakty, teraz môj názor.

Je to super!!

Keď som bola malá, ( ako tak počítam, mala som osem rokov) nahraváli sme si každú sobotu diel na kazety a potom sme to vždy večer počúvali miesto rozprávky na dobrú noc. Trvalo to niekoľko rokov, takže som postupom času poznala každý jeden diel naspamäť. Teraz som sa k hre po dlhej dobe vrátila. Musím priznať, že som sa bála, čo na to poviem. Predsa len, človeku sa od ôsmich rokov vkus celkom zmení. Hra ale predčila moje očakávania. Je naozaj krásne spravená, je skvelé môcť porovnať scény z filmu s hrou, v ktorej niekedy pôsobia celkom inak. Takisto je samozrejme oveľa obšírnejšia ako filmy, a pokiaľ sa nechystáte čítať knihu, je to skvelý spôsob, ako sa dozvedieť viac súvislostí.
Ďalšou vecou, ktorá sa mi strašne veľmi páči, je hudba. Je naozaj krásna, nahrávana v spolupráci s orchestrom a zborom, takže podľa mňa sa skvele hodí k fantasy charakteru diela. Je fakt, že na začiatku som mala zmiešané pocity z toho, že sú tie pesničky po slovensky, predsa len, slovenskú populárnu hudbu nepovažujem za nejaký skvost, ale tieto sú naozaj vydarené. Mrzí ma, že sa nedajú nájsť osobitne na youtube, pretože by som si ich fakt chcela stiahnuť.
Aspoň podaktoré sa nájsť našťastie dajú a tu je jedna z nich, moja najobľúbenejšia. Tie zbory v pozadí sú genialita!

Celú rozhlasovú hru môžete nájsť na youtube a dá sa aj stiahnuť na ulož.to. Ak vás to zaujalo, môžete si rovno pustiť prvú časť: 

                                               

                                                   Spoločenstvo prsteňa, 1.časť- Frodo a prsteň

Na youtube som dokonca našla aj ďalšiu vec. Existuje dokonca aj dvojdielna rozhlasová hra Hobbit, ktorá je ešte staršia, z roku 1989. Tú som zatiaľ nepočula, ale verím, že aj na to príde. Jediné, čo ma vopred odrádza je, že meno Gandalfa nevyslovujú normálne "Gandalf" ale "Gendelf". A okrem toho má Bilbo dosť nesympatický dabing, na to si ale hádam zvyknem. 

P.s: Pokiaľ ste sa (správne) rozhodli vypočuť si celú hru, nepúšťajte si tie zoznamy videí, ktoré sú na youtube- nie všetky časti sú tam celé a niektoré tam nie sú vôbec. 

Dúfam, že vás hra zaujala a bude sa vám páčiť. 

E.

Update vol.1.0

      No, polrok je temer za nami, VĎAKATIBOŽE!!! Mám teóriu, na ktorej som usilovne pracovala niekoľko posledných dní- že polrok je vlastne ešte horší ako koniec roka. Tu je niekoľko faktov, ktoré to potvrdzujú.

     1. Po polroku nenasledujú zaslúžené dvojmesačné prázdniny.

     2. Aby nám to nebolo ľúto, dostali sme aspoň jeden deň. Bravó, ministerstvo školstva, toto ti fakt vyšlo. Nikto si na to dvojmesačné voľno ani nespomenie.

     3. Dĺžka ( respektíve krátkosť) týchto prázdnin neodrádza učiteľov od použitia ich obľúbenej a tak často využívanej vety, ktorá sa už dávno zapísala do análov ( študentov) " Mali ste na to celé prázdniny!"

     4. Jednodňové voľno po dvoch týždňoch krvi a potu naozaj nestačí. Prečo dva týždne krvi a potu? Pretože predtým sú zimné prázdniny, pred ktorými sa už posledný týždeň nesústredia ani učitelia, tobôž študenti- a tak máme vlastne pred polrokom takmer mesiac voľno. A nabehnúť hneď po tomto mesiaci na opravovanie známok, písanie posledných písomiek ( pretože posledná hodina pred uzatváraním je na to ako stvorená, všakže) a únavné a intenzívne vtieranie sa učiteľom, je extrémne náročné. A teda po vianočných prázdninách nasledujú dva dlhé a ťažké týždne bezsenných nocí.

     5. Polrok nič neznamená! Známky z neho sú úplne minimálne dôležité, majú prakticky len informačný charakter. Neoplatí sa kvôli nim učiť- ale skúste to povedať rodičom. Facka sprava, zľava a ešte vás aj posadia za knihy. Preto je najlepšie využívať taktiku mlčania- nepriznať to, len tajne všetko flákať. 

                5.1 Takéto flákanie má aj iné výhody. Keď sa vám podarí dostat´ nejakú dobrú známku,napríklad jednotku z franiny aj z konverzácií, ( ehm, ehm, ako mne, ehm, ehm) budete si to o to viac vážiť, pretože si uvedomíte, že ste sa kvôli tomu ani nemuseli nejak veľmi snažiť. A to už je aký pocit!

     6. Keď sa vám konečne podarí uzavrieť si z nejakého predmetu známku a dobrať polročné učivo... Niet sa čo radovať a obhliadať za dobre vykonanou prácou. Je tu predsa druhý polrok! Nesmieme stratiť ani minútu, najvyšší čas začať preberať učivo, písať písomky ( aj vy už máte vo štvrtok prvú do ďalšeho polroku?) a skúšať.

      Toľko zatiaľ k tejto téme, je možné, že postupom času doplním ďalšie super vychytávky nášho školského systému. 

E.

Z dlhej chvíle

Moje čarbanice, ktoré "tvorím" väčšinou keď pozerám seriál, nudím sa v škole, alebo niečo podobné.

E.

Apatieka

Mama si robila poriadok v korení ( čudná veta) a vyhodila odtiaľ štyri krásne fľaštičky, ktoré vyzerajú ako zo starej lekárne.

Ale nápisy vegeta, majoránka a rasca mi už až také boží nepripadali, takže som ich vymenila za vlastnoručne vyrobené etikety s názvami byliniek. Okrem Athelasu, alebo aj Kráľovho lístka z Pána prsteňov, ide o reálne bylinky. Na etikety som použila štítky na zošity, tuš a pečiatky, ktoré som vám ukazovala minule. 

Len to som vám chcela ukázať. 

E.

Pečiatky

Ešte v novembri som na narodeniny dostala super darček- krásne pečiatky "novej generácie". Zohnala som si k nim už aj atrament,modrý aj čierny a pomaly ale isto začínam pečiatkovať všetko v dosahu! 

Prečo sú tieto pečiatky super:

   1. Sú ako nálepky, ale lepšie- nikdy sa neminú, takže vám nemusí byť ľúto hockde ich použiť

   2. Sú priesvitné, takže vidíte, kam pečiatkujete

   3. Sú z materiálu, ktorý sa dá umývať, takže vám v šuflíku nenarobia bordel a môžete ich používať s rôznymi farbami atramentu

Niektoré moje obľúbené dizajny:

A tu už sú všetky pokope:

V modrej...

... a čiernej farbe.

E.

Náhrdelník s chápadlami

Včera sme boli oslavovať narodeniny s kamarátkou, ale večer som mala ešte trochu času, tak som sa rozhodla po druhýkrát zrealizovať, a tentokrát už aj nafotiť, tvorbu náhrdelníka s chobotničími chápadlami.

Moja sesterka mi len tak ukázala obrázok s podobnou fľaštičkou s chápadlami a mňa hneď napadlo, že možno viem, ako by sa možno dali vyrobiť. Nechala som si to ale pre seba, pretože už vtedy som mala v hlave myšlienku, že by to mohol byť dobrý vianočný darček. Späť doma som sa potom pustila do výroby.

Darček mal úspech a ja som sa rozhodla, že rovnaký náhrdelník vyrobím aj sebe. A vám ukážem, ako na to.

Čo budete potrebovať:

1. Hlavná je lepiaca pištoľ

2. Akrylové farby

3. Štetce

4. Niečo, na čo budete lepidlo "navíjať"- nejakú rúčku napríklad štetca, špajdľu, okrúhlu ceruzku. Najskôr som používala rúčku od pierka na tuš, ale nakoniec sa mi lepšie overil obyčajný štetec ( radšej by ale nemal byť natretý farbou, iba nalakovaný, pretože farba sa potom olupuje spolu s chápadlom)

5. Gumenú rukavicu- tú by som odporúčala používať vždy, keď robíte s tavnou pištoľou ( ak ste zemiak ako ja) lebo to lepidla je teda fakt horúce ( dobrý tip- neodporúčam si ho kvapnúť na nohu, ostane vám jazva)

6. Nakoniec potrebujeme niečo, čím vytvarujeme "prísavky"

 Malo by to mať nejaký takýto tvar. Ja som na to použila pomôcku na manikúru z Avonu, ktorá sa na to hodila úplne ideálne. 

7. A napokon malú fľaštičku. Tá moja je od sesterky, vyhrala kedysi giveaway a dostala ozdoby na nechty, ktoré boli práve v takýchto malých fľaštičkách. 

Tak, ak už máte všetko, čo potrebujete, môžeme sa pustiť do výroby. Najskôr pochopiteľne vyprázdnime fľaštičku...

... ružové flitre pravdepodobne zahodíme, čo už s nimi. 

Nahrejeme si tavnú pištoľ, trochu lepidla vytlačíme na rúčku štetca ( alebo čo už máme pripravené na tento účel) a prstom ( v rukavici!!!) lepidlo opatrne "potiahneme" okolo rúčky tak, aby vytvorilo tvar jemne stočeného chápadla- asi takto:

Necháme vyschnúť na nejakých desať minút. Ak ho dáme dolu nie celkom zaschnuté, ľahko sa deformuje. Odporúčam radšej spraviť viac chápadiel, ako budete potrebovať, pretože nie všetky sa vám asi podarí odmotať bez toho, že by sa roztrhli, natiahli atď. 

Keď lepidlo zaschne, opatrne ho teda stiahneme z rúčky. Výsledok by mal vyzerať nejak takto:

Teraz príde na rad výroba "prísaviek". Vezmeme si tú vec na nechty z avonu, dáme na ňu trochu lepidla (priamo z tavnej pištole, potrebujeme, aby bolo čo najhorúcejšie) a pritlačíme na plochú stranu chápadla.(na tú, ktorou bolo predtým prilepené na rúčke.) Musíme pracovať rýchlo, pretože lepidlo v takom malom množstve rýchlo schne. Zrejme sa vám nepodarí prísavku prilepiť hneď na prvýkrát, ale napokon predsa len bude držať, uvidíte.

Keď máme prísavky na chápadle, ( a držia) môžeme ho namaľovať akrylovou farbou. 

Takto vyzerajú chápadlá namaľované jednou vrstvou farby. Je na vás, či ich necháte takto, alebo ešte pridáte jemné tieňovanie, aby vyzerali reálnejšie a prísavky boli viditeľnejšie. V takom prípade výsledok vyzerá nejak takto. 

Chápadla stačí už len strčiť do fľaštičky a zavesiť na retiazku.  

E.

♥

J. S. Bach- Cello Suite no.1 in G minor

Chcela som k tomu niečo významné povedať, ale došli mi slová.

E.

Handmade by Líška Hrdzavá

Pamätáte si na tento denník, ktorý som dostala?

Netvárte sa, dobre viem, že aj vy by ste chceli niečo podobné. Mám pre vás teda skvelú správu- autorka si práve založila účet na sashe.sk a tak máte šancu niečo pekné si od nej vybrať. Zatiaľ tám má len pár vecí, ale aj tie stoja za to, takže sa rozhodne oplatí na to pozrieť. Takisto má aj facebookovú stránku, ktorú sa tiež oplatí lajknúť. 

facebook

sashe.sk



Fotky:
1. Ruksak s ľudovým motívom. V galéríí si môžete pozrieť aj ďalšie dizajny, iné látky.
2. Látkový zošit s autorskou grafikou, samozrejme tiež od líšky
3. Ak si niečo objednáte, môžete si byť istí, že svoj balíček dostanete krásne zabalený. Ak budete dobrí, dostanete možno aj origami vtáčika :)
4. Ďalší obal na zošit s jeleňom vyšívaným krížikovou výšivkou

Všetky fotky a výrobky sú majetkom líšky, takže sa nepokúšajte niekde ich kopírovať! :)

E.

Kreslím, kreslím, kreslím...

Som nezastaviteľný stroj plný kreatívnej energie!!!
Inak povedané, zase ( stále) kreslím.

Tie oči nemajú takú čudnú farbu, nejak mi ich zbabral foťák

E.

Love your (s)elf

Neuveriteľné, ale je to tak- zas a znova nový obrázok. Opäť elf, tentokrát už predsa len akvarelové pastelky. Aj keď som si nimi nerobila už sto rokov, nebola to taká katastrofa, ako som predpokladala. Trvalo mi to asi hodinu.
Zoznámte sa s Erowen. ( čo je mimochodom moje elfské meno)
Nie, nie je to Tauriel!

E.

Cesta okolo sveta za 3 plátna

Kamarátka mala narodeniny, takže sme jej vymysleli darček- už dlho si chcela na stenu nejak znázorniť metropoly, v ktorých bola- buď názvy miest, fotky, alebo niečo podobné. Rodičia jej ale nedovolili namaľovať si na stenu nič veľké, tak sme sa rozhodli, že jej toto prianie čiastočne splníme iným spôsobom.

Na tri plátna 30x25 cm sme namaľovali zjednodušené panorámy New Yorku, Paríža a Moskvy. Vyzerá to jednoducho, ale je to zdĺhavá, neuveriteľné nudná a ubíjajúca robota. Na každé plátno sa ešte chystám napísať názov mesta čiernou farbou, aby sa všetky tri prepojili a aby tá biela časť nebola taká prázdna. 

Moskva

Paríž

New York

E.

Sylmae

Moja dnešná rýchla robota, elf na A3, ako vždy akryl ( pôvodne som to chcela spraviť akvarelkami, ale akosi nevyšlo)

A moje nové akryly, ktoré som dostala na Vianoce.

E.