1. Čím to je, že väčšina Kingových kníh má také pekné obaly? Možno je to trošku gýč a prvoplán, ale mne sa páči, že to zakaždým zobrazuje typickú vec alebo moment, ktorý charakterizuje dané dielo.
2. Poďme k tomu podstatnému- a tým je recenzia ku knihe Misery, ktorú som čítala ako úplne prvú od Kinga.
Práve ona je tým, čo ma k nemu priviedlo. Pred pár dňami som sa k nej znovu vrátila a znovu som sa nanovo zamilovala do tohoto masterpiecu. Nemôžem si pomôcť, aj keď ( ako všetci až príliš dobre vieme) myslím, že všetky jeho knihy sú super, Misery je pre mňa ešte o level vyššie. Nielen dejom, ktorý ma prvýkrát úplne ochromil, bola som celú noc hore len preto, aby som sa dozvedela koniec, pretože inak som nemohla zaspať a aj potom sa mi celú noc snívalo o sekerách... Táto kniha je podľa mňa skvelá aj štýlom, ktorý v nej autor použil, jeho typické znaky sú tu ešte viditeľnejšie, jeden motív prepletajúci celú knihu, psychika postáv, tak reálne zobrazená. Nepredvídateľný dej, do poslednej strany neviete, ako sa skončí a keď si myslíte, že je už napokon po všetkom, King si s vami zase zahrá svoju hru, v ktorej on je geniálnym bábkarom a vy sa len naslepo potácate v jeho riadkoch presne tak, ako si to praje.
Vieš, Paulie, vieš?
Vedel?
E.
