Pagan

Dávno som nič nepridala, ale nemala som čas, bla, bla, bla, proste dnes som späť, ( silnejšia ako kedykoľvek predtým) aby som sa podelila s mojím novým, ešte teplým obrazom, ktorý som dokončila minulý týždeň. Tento ma fakt bavil, možno preto, že som už riadne dlho nič nemaľovala, ale asi aj preto, že sa mi celkom darilo- aj keď na začiatku to bola úplná katastrofa, znovu som niekoľkokrát prerábala tvár, nakoniec to ale vyšlo podľa mojich predstáv. ( až na pozadie, pôvodná idea bol veľký čierny havran, to by už ale bolo nad moje sily, a tak som radšej spravila toto) Stále má trochu neproporčnú tvár, ale asi bude treba trochu viac času, kým zvládnem anatómiu. ( na začiatok aspoň tváre)
Inšpiráciou mi bola hudba kapely Omnia, na ktorej som v poslednej dobe závislá. Odporúčam vám, aby ste si ju vypočuli, bez ohľadu na to, či máte radi metal, pretože toto metal nie je. Štýl, ktorý hrajú sa volá pohanský folk. ( anj. pagan folk) Veľký dôraz je kladený na výrazné melódie, hrané väčšinou na tradičných nástrojoch.
Ale teraz už k samotnému obrazu:

V poslednej dobe som takisto robila ďalšie diy tričko. Text je z pesničky od Eluveitie- Helvetios ( z rovnomenného albumu) na prednej strane je nápis eluveite a na zadnej teda toto. Premýšľam, že ešte pod to helvetios dám nejaký jednoduchý ornament, aby to bolo také ukončenejšie. Niečo takéto:

... len možno ešte jednoduchšie, aby sa to hodilo k "runovému" štýlu písma. 

Fotky sú ešte aj s čiarami, ktoré sú spravené kriedou, nechcelo sa mi čakať, kým sa tričko vyperie. 

Brushie Brushie

Dnes som tu s jednoduchým návodom. Poviem vám, ako si umyť štetce!

Neviem, či je tu aj niekto ďalší taký zemiak ako ja, ale mojim odvekým nepriateľom sú štetce. Vlastne máme spolu taký love-hate vzťah. Milujem ich, keď sú nové, krásne, čisté, keď nájdem taký, s ktorým sa mi dobre pracuje a najradšej by som ho už nikdy nepustila z ruky. Nenávidím ich, keď ich zabudnem vytiahnuť z vody, popraská im rúčka a ja si pripadám ako monštrum, že som ich tak znetvorila. Ešte viac ich nenávidím, keď ich zabudnem dať do vody, nechám na nich zaschnúť poriadnu vrstvu farby ( odporúčam na to hlavne akryl) zo jeden, dva dni a potom s nimi môžem akurát tak hrať šípky alebo niekoho dobodať, pretože sú tvrdé ako kameň. Takýchto štetcov som mala už niekoľko, tak som sa ich dnes pokúsila zachrániť, dať im poslednú šancu na život. Použila som na to prostriedok, po ktorom siaham vždy, keď sa neviem zbaviť nejakej škvrny- odlakovač, ktorý aj teraz fungoval.

( S tým som vlastne počítala, skôr som sa bála toho, že si tým štetce zničím)

Skúsila som to najskôr na nejakých starších, ktoré na tom neboli až tak strašne. ( rozumej- ešte sa dalo rozoznať, že ten štetec kedysi mal štetiny) Dopadlo to nad očakávania, tak som niektoré odfotila, aby ste mali predstavu.

Predtým

 Veľkosť 20

Tento na tom nebol až tak príšerne, ale štetiny mal zlepené dokopy, takže sa s ním už robilo dosť zle. 

Potom

Takto vyzerá po vyčistení. Dopadol asi najlepšie zo všetkých, je naozaj ako nový.

Predtým

Veľkosť 4. 

Asi najťažší prípad, bol úplne celý zlepený farbou, už sa vôbec nedal ohnúť.

Potom

 A takto vyzerá teraz. Myslím, že rozdiel je očividný. 

K samotnej technike čistenia- skúšala som dva spôsoby, najskôr som do odlakovača namáčala vatový tampón a tým drhla štetec, ale potom som si radšej naliala trošku odlakovača do nádobky a rovno v ňom vypláchla štetce. Je to rýchlejšie a farba šla krásne dolu, akurát som minula trochu viac odlakovača. Najskôr som sa bála, či sa mi štetce nezničia, nevypadajú alebo sa nerozstrapkajú, ale nič z toho sa nekonalo. ( vyčistila som si asi osem štetcov a všetky sú v poriadku- všetky ale majú umelé štetiny, takže neviem, ako zareagujú tie prírodné)  Nakoniec som štetce umyla vo vlažnej vode a dala na ne kondicionér. ( to nebol môj nápad, vraj sa to tak má robiť) 

E.

Back to fucking school

Poviem vám jednu strašnú novinu, ktorú ste ešte určite nepočuli na inom blogu/ nečítali v časopise/ nevideli v reklame/ nepočuli v rádiu.

Začala nám sk*rvená škola.

Nerada nadávam, ale niekedy to bez toho nejde. Občas vám taký dobre mienený vulgarizmus padne lepšie ako celá hromada prídavných mien. A aj keď by sa tak dámy nemali vyjadrovať, ja mám v mnohých ohľadoch k dáme ďaleko a tak budem s radosťou využívať výhody, ktoré z toho plynú. Ale späť k téme.

Začala nám sk*rvená škola.

Aj keď prvý deň dopadol lepšie ako som predpokladala- čakalo ma niekoľko príjemných zmien, menovite 1. vymenili nám našu milovanú geografikárku, ktorá bola asi reálne tá najprísnejšia učiteľka, akú si na tento, pre mňa, /doplňte si neslušné prídavné meno podľa svojej vôle/ predmet, za nejakého, dúfajme, normálneho človeka ( precvičuje zumbu, úú, raz som dokonca aj bola na jeho hodine) 2. síce nám minulý rok vyhodili super Nightwish profesora, ( má rád nw, sonatu a hrá v kapele, no nemilujte ho) ktorý nás učil občiansku, ale miesto neho nastúpil profesor, ktorý vyzerá ako Diego Luna II., proste španielsko/ portugalsko/ mexický typ a začali sme s ním filozofiu, čo je vec krásna, nádherná, konečne nie exaktná veda ako napr. matika, ( hádajte, čo som si zvolila za seminár- správne, matika, láska naša) kde je jediná pravda, dva a dva je štyri a proste je to tak. Vo filozofii neexistuje jediná správna odpoveď, jediná správna otázka, je ťažko racionálne uchopiteľná. Mňa úvod do nej absolútne očaril, aj keď väčšine sa to zdalo nudné. Keby som si mohla vybrať, čo chcem študovať, bez ohľadu na perspektívnosť, na plat, na všetky tieto racionálne aspekty, ktoré ma brzdia, išla by som študovať umenie, dejiny umenia, filozofiu a psychológiu. Bola by som šťastná, krásna, sexy a bohatá pseudoumelkyňa. Bohémka s pierkami vo vlasoch a kérkami, kam by až oko dovidelo a ruka dosiahla.
3. máme v triede novú babu, z Brazílie, aj keď, priznajme si, nie je to až také super, ako som čakala, pretože vie len slabo po anglicky, takže dorozumieť sa s ňou je dosť problém. Bude u nás ale celý rok, takže sa dovtedy hádam naučí. Alebo sa mi naučíme po portugalsky, no ježiš. Jedna vec, na ktorú sa riadna teším je, že ešte nikdy nevidela sneh, takže to bude zaujímavé, keď ju vezmeme sánkovať sa a na vianočné trhy.

Ale!
Toto vôbec nie je téma, ktorej som sa chcela v tomto článku venovať. Chcela som len toľko, že s príchodom školského roka prichádza nákup odborne zvaných kancelárskych potrieb, resp. boj o posledný zošit v aréne papiernictva napchatého na prasknutie. Keďže ponuka je taká, aká je, zošity sú buď a) strašne škaredé, alebo b) o polovicu drahšie, rozhodla som sa tento rok ( prvýkrát, aj keď som to mala na pláne už asi päť rokov, tak ako všetko) vytuningovať si svoje zošity pomocou troch vecí- tlačiarne, papiera a lepiacej pásky. Tento spôsob som prvýkrát videla na zošitoch u nej a aj tentokrát bola mojou inšpiráciou. ( pekný spôsob ako povedať, že som to od nej odkukala, nie?)

Toto asi tak odráža ponuku papiernictiev. Všetko zošity s tvrdými doskami.

Prosím, ak by bol niekto taký láskavý a vedel mi dať kontakt na nejakého dizajnéra, alebo kto je zodpovedný za tie obaly, pretože mňa by naozaj zaujímalo, komu napadne dať na obal nejaké drôty. Naozaj, bez akejkoľvek irónie. 

----------------------------------------------------------------------------------

A prvý výsledný produkt. 

Nádherná fotografia jednej z mojich obľúbených umelkýň. Christina Otero- The Forgotten Queen
Táto žena ( v podstate ešte dievča, baba) posunula selfies na úplne inú úroveň, spravila z nich skutočné umenie.

Christina Otero- Geisha

Jej pohľad je absolútne úchvatný a hypnotický.

Ešte som sa nerozhodla, ktorá fotka má byť na prednej strane. Čo myslíte?

Ak by náhodou niekto z fotiek nepochopil, ako som to spravila, jednoducho si vytlačíte obrázok a na obal ho prilepíte lepiacou páskou, celý ho pokryjete jednotlivými pásmi ( najlepšia je preto široká lepiaca páska- jednotlivé pásy sa môžu prekrývať, skoro vôbec to nevidno). Super je, že vďaka páske je to aj odolné, nepopíšete to, aj keď to niečím oblejete, dá sa to utrieť a celkovo sa vám obrázok rýchlo nezničí.

Tu sú nejaké ďalšie diela, ktoré sa chystám použiť. Premýšľala som aj nad fotografiami z leta, uvidím, ako sa to nakoniec vyvinie.

Agnes Cecile- Antimonocromatismo II

Christina Otero- Cacophony

Agnes Cecile- Flight
Pre mňa najsilnejší abstraktný obraz, aký som kedy videla. Reálne sa mi pri ňom tají dych.

 Leonardo da Vinci- Virtruvian Man

Ak chcete vidieť viac: Christina Otero

                                  Agnes Cecile

Budem vás informovať, keď urobím ďalšie.

E.