Izolovaná

Opäť som tu, opäť s ďalším mojím dielom. 

Tentokrát som, musím priznať, na seba pyšná, podarilo sa, podarilo, podarilo!

Ani neviem, ako ma napadol tento motív, nejak som jednoducho premýšľala nad tým, čo by som mohla zase vyprodukovať a nejak ma to napadlo. Myslím, že ako pri všetkom, čo človek tvorí a stojí to za to, vás tá samotná myšlienka musí úplne, hm, vzrušiť, chcete sa okamžite vrhnúť k papieru, schmatnúť prvý papek, čo vám padne pod ruku a začať skicovať. Tak to bolo aj u mňa, a napriek tomu, že som ten na ten motív prišla neskoro večer, kedy naozaj nemalo zmysel začínať nič nové, hneď som začala zháňať na nete nejaké REF-ky, ktoré by sa na to hodili. Nakoniec vyhrala táto krásna fotografia od Chada Rileyho.

Trošku som si pózu ( neúmyselne) prispôsobila, ale úprimne dúfam, že to stále vyzerá ako človek a má aj, aspoň približne, tomu odpovedajúce proporcie. Gesto, alebo ako by som to nazvala, pravej ruky som jej zmenila naschvál, pretože sa mi zdalo nežnejšie. ( a vedela som to lepšie nakresliť) 

Začala som kresliť v pondelok a skončila vo štvrtok, takže som na svoje pomery bola ešte aj vražedne rýchla. Ďalší dôkaz, že som si maľovanie naozaj vychutnala. Takže tu je proces a konečný výsledok!

Asi mám fialové obdobie- použila som ju už na druhom obrázku za sebou!

Farby sú dosť skreslené fotografiou, v skutočnosti je fialová na šatách v teplejšom odtieni a pozadie v pravo je takisto svetlo fialové. 

Akryl, plátno 30x25 cm

 Bystrému pozorovateľovi možno neunikne, že je to mierne inšpirované scénou z Imaginaera.

E.