Začala nám sk*rvená škola.
Nerada nadávam, ale niekedy to bez toho nejde. Občas vám taký dobre mienený vulgarizmus padne lepšie ako celá hromada prídavných mien. A aj keď by sa tak dámy nemali vyjadrovať, ja mám v mnohých ohľadoch k dáme ďaleko a tak budem s radosťou využívať výhody, ktoré z toho plynú. Ale späť k téme.
Začala nám sk*rvená škola.
Aj keď prvý deň dopadol lepšie ako som predpokladala- čakalo ma niekoľko príjemných zmien, menovite 1. vymenili nám našu milovanú geografikárku, ktorá bola asi reálne tá najprísnejšia učiteľka, akú si na tento, pre mňa, /doplňte si neslušné prídavné meno podľa svojej vôle/ predmet, za nejakého, dúfajme, normálneho človeka ( precvičuje zumbu, úú, raz som dokonca aj bola na jeho hodine) 2. síce nám minulý rok vyhodili super Nightwish profesora, ( má rád nw, sonatu a hrá v kapele, no nemilujte ho) ktorý nás učil občiansku, ale miesto neho nastúpil profesor, ktorý vyzerá ako Diego Luna II., proste španielsko/ portugalsko/ mexický typ a začali sme s ním filozofiu, čo je vec krásna, nádherná, konečne nie exaktná veda ako napr. matika, ( hádajte, čo som si zvolila za seminár- správne, matika, láska naša) kde je jediná pravda, dva a dva je štyri a proste je to tak. Vo filozofii neexistuje jediná správna odpoveď, jediná správna otázka, je ťažko racionálne uchopiteľná. Mňa úvod do nej absolútne očaril, aj keď väčšine sa to zdalo nudné. Keby som si mohla vybrať, čo chcem študovať, bez ohľadu na perspektívnosť, na plat, na všetky tieto racionálne aspekty, ktoré ma brzdia, išla by som študovať umenie, dejiny umenia, filozofiu a psychológiu. Bola by som šťastná, krásna, sexy a bohatá pseudoumelkyňa. Bohémka s pierkami vo vlasoch a kérkami, kam by až oko dovidelo a ruka dosiahla.
3. máme v triede novú babu, z Brazílie, aj keď, priznajme si, nie je to až také super, ako som čakala, pretože vie len slabo po anglicky, takže dorozumieť sa s ňou je dosť problém. Bude u nás ale celý rok, takže sa dovtedy hádam naučí. Alebo sa mi naučíme po portugalsky, no ježiš. Jedna vec, na ktorú sa riadna teším je, že ešte nikdy nevidela sneh, takže to bude zaujímavé, keď ju vezmeme sánkovať sa a na vianočné trhy.
Ale!
Toto vôbec nie je téma, ktorej som sa chcela v tomto článku venovať. Chcela som len toľko, že s príchodom školského roka prichádza nákup odborne zvaných kancelárskych potrieb, resp. boj o posledný zošit v aréne papiernictva napchatého na prasknutie. Keďže ponuka je taká, aká je, zošity sú buď a) strašne škaredé, alebo b) o polovicu drahšie, rozhodla som sa tento rok ( prvýkrát, aj keď som to mala na pláne už asi päť rokov, tak ako všetko) vytuningovať si svoje zošity pomocou troch vecí- tlačiarne, papiera a lepiacej pásky. Tento spôsob som prvýkrát videla na zošitoch u nej a aj tentokrát bola mojou inšpiráciou. ( pekný spôsob ako povedať, že som to od nej odkukala, nie?)
Toto asi tak odráža ponuku papiernictiev. Všetko zošity s tvrdými doskami.
Prosím, ak by bol niekto taký láskavý a vedel mi dať kontakt na nejakého dizajnéra, alebo kto je zodpovedný za tie obaly, pretože mňa by naozaj zaujímalo, komu napadne dať na obal nejaké drôty. Naozaj, bez akejkoľvek irónie.
----------------------------------------------------------------------------------
A prvý výsledný produkt.
Nádherná fotografia jednej z mojich obľúbených umelkýň. Christina Otero- The Forgotten Queen
Táto žena ( v podstate ešte dievča, baba) posunula selfies na úplne inú úroveň, spravila z nich skutočné umenie.
Táto žena ( v podstate ešte dievča, baba) posunula selfies na úplne inú úroveň, spravila z nich skutočné umenie.
Christina Otero- Geisha
Jej pohľad je absolútne úchvatný a hypnotický.
Ešte som sa nerozhodla, ktorá fotka má byť na prednej strane. Čo myslíte?
Ak by náhodou niekto z fotiek nepochopil, ako som to spravila, jednoducho si vytlačíte obrázok a na obal ho prilepíte lepiacou páskou, celý ho pokryjete jednotlivými pásmi ( najlepšia je preto široká lepiaca páska- jednotlivé pásy sa môžu prekrývať, skoro vôbec to nevidno). Super je, že vďaka páske je to aj odolné, nepopíšete to, aj keď to niečím oblejete, dá sa to utrieť a celkovo sa vám obrázok rýchlo nezničí.
Tu sú nejaké ďalšie diela, ktoré sa chystám použiť. Premýšľala som aj nad fotografiami z leta, uvidím, ako sa to nakoniec vyvinie.
Agnes Cecile- Antimonocromatismo II
Christina Otero- Cacophony
Agnes Cecile- Flight
Pre mňa najsilnejší abstraktný obraz, aký som kedy videla. Reálne sa mi pri ňom tají dych.
Pre mňa najsilnejší abstraktný obraz, aký som kedy videla. Reálne sa mi pri ňom tají dych.
Leonardo da Vinci- Virtruvian Man
Ak chcete vidieť viac: Christina Otero
Budem vás informovať, keď urobím ďalšie.
E.
No comments:
Post a Comment