Píšem to pri každej recenzii na jeho knihu- je skvelý, geniálny, strašidelný. ( aj vy máte pocit, ako keby spodná časť jeho tváre nepasovala k tej vrchnej?) Všetci ho milujeme ( aj keď vy o tom možno ani neviete) ale prečo vlastne? Tak si to zhrňme.
1. Jeho štýl. Príbehy sú samozrejme na knihe dôležité. To je asi jasné. Spisovateľ môže byť hocaký dobrý, pokiaľ jeho príbeh nestojí za nič- celá kniha je na tom rovnako. Kingove príbehy ale nielenže sú skvelé- oni sú skvelé aj tým, ako ich napísal. Má krásny štýl, sugestívny až strach. Jeho opisy sú ako živé, budovy akoby naozaj stáli, miestnosti sa zhmotňujú pred očami.
2. Jeho postavy. Sú živé. Naozaj. U nikoho iného som doteraz nezažila to, že by jeho postavy naozaj pôsobili reálne, tak reálne, ako je to u Kinga. Každej postave dáva nie len ten základný charakter- veselý, vtipný, náladový... Dáva im ich vlastné spomienky, vlastné zvyky, spôsob reči. Manželom po niekoľkých rokoch prepožičiava jazyk, ktorému rozumejú len oni dvaja. Ich vlastný strach, príbehy z detstva, jazvy na kolenách z pádu z bicykla.
Okrem toho jeho postavy nie sú ani náhodou charakterové- majú v sebe kladné aj záporné stránky- znovu nie len tiie vlastnosti- milá, priateľská ale trochu hlúpa atď. Sú to, tak ako v realite, len maličkosti. ako keď obyčajný muž, otec rodiny, odrazu dostane neodolateľnú chuť opustiť všetko, svoju ženu, deti, celý svoj život a ujsť niekam do Disneylandu.
3. Jeho prepojenie reality s nadprirodzenom. Neviem, či ste čítali Zelenú míľu. Ak nie prečítajte si ju. Ale vážne- PREČÍTAJTE SI JU. Film nestačí.
Každopádne práve na nej sa dá demonštrovať jeho prepojenie dvoch svetov- celý dej sa odohráva vo väznici- na mieste, kde je prakticky zoskupené zlo reálneho sveta, vrahovia a psychopati a všetko toto sa preplieta s nadprirodzenými javmi, ktoré majú v deji v podstate kľúčovú úlohu. AK ste videli film, čítali knihu, zrejme viete o čom hovorím, ak nie, nebudem prezrádzať viac, aby som vám nepokazila zážitok.
P.s.: Ak sa ju chystáte čítať, zásobte sa vreckovkami. Jeden balíček nie je dosť.
4. Jeho príbehy. King sa často dokáže inšpirovať úplne jednoduchou vecou, okolo ktorej vystavia geniálny príbeh s mnohými vedľajšími zápletkami, ktoré ale nie sú vyčerpávajúce, ako sa to stáva v niektorých knihách, kde nejaké postavy vyslovene neznášate, pretože sú nudné a ich časti v knihe na koniec úplne preskakujete.
5. Na záver vec, ktorú na Kingovi milujem aj neznášam- jeho hra s čitateľom. Vyslovene sa s vami hrá- s vašou mysľou, je ako šialený bábkar, ktorý vás vedie presne tam, kde vás chce mať. Ani na sekundu nepochybujete o jeho úmysloch, ( alebo naopak pochybujete- ak to chce) milujete postavy, ktoré máte milovať, nenávidíte tie, ktoré, chce aby ste nenávideli. A nie je to vôbec násilné. Máte pocit, že to tak vôbec neplánoval, že to je len náhoda. Ale faktom je, že zrejme nič v Kingových knihách nie je náhoda.
Takisto ako nie je náhoda to, ako si vychutnáva, keď môže čitateľa držať v napätí. Pokiaľ má v knihe dôjsť k nejakej napínavej scéne, môžete si byť istí, že si na ňu slušne počkáte. Fiktívny príklad: Chlap chce zavraždiť suseda, týždeň sa na to chystá. Konečne svitne ráno, kedy má k tomu dôjsť. Môžete si byť takmer istí, že najbližších tridsať strán bude opisovať, ako si budúci vrah chystá raňajky, umýva si zuby a vyberá poštu zo schránky.
Úplne si viem predstaviť Kinga, skláňajúceho sa nad písací stroj s diabolským úškrnom na tvári.
Tak, to je asi ono. Viac dôvodov myslím netreba, je to prakticky všetko, čo na diele môžete nájsť- štýl, postavy, dej, príbeh... Nuž, čo dodať- Nech žije Kráľ!
Každopádne práve na nej sa dá demonštrovať jeho prepojenie dvoch svetov- celý dej sa odohráva vo väznici- na mieste, kde je prakticky zoskupené zlo reálneho sveta, vrahovia a psychopati a všetko toto sa preplieta s nadprirodzenými javmi, ktoré majú v deji v podstate kľúčovú úlohu. AK ste videli film, čítali knihu, zrejme viete o čom hovorím, ak nie, nebudem prezrádzať viac, aby som vám nepokazila zážitok.
P.s.: Ak sa ju chystáte čítať, zásobte sa vreckovkami. Jeden balíček nie je dosť.
4. Jeho príbehy. King sa často dokáže inšpirovať úplne jednoduchou vecou, okolo ktorej vystavia geniálny príbeh s mnohými vedľajšími zápletkami, ktoré ale nie sú vyčerpávajúce, ako sa to stáva v niektorých knihách, kde nejaké postavy vyslovene neznášate, pretože sú nudné a ich časti v knihe na koniec úplne preskakujete.
5. Na záver vec, ktorú na Kingovi milujem aj neznášam- jeho hra s čitateľom. Vyslovene sa s vami hrá- s vašou mysľou, je ako šialený bábkar, ktorý vás vedie presne tam, kde vás chce mať. Ani na sekundu nepochybujete o jeho úmysloch, ( alebo naopak pochybujete- ak to chce) milujete postavy, ktoré máte milovať, nenávidíte tie, ktoré, chce aby ste nenávideli. A nie je to vôbec násilné. Máte pocit, že to tak vôbec neplánoval, že to je len náhoda. Ale faktom je, že zrejme nič v Kingových knihách nie je náhoda.
Takisto ako nie je náhoda to, ako si vychutnáva, keď môže čitateľa držať v napätí. Pokiaľ má v knihe dôjsť k nejakej napínavej scéne, môžete si byť istí, že si na ňu slušne počkáte. Fiktívny príklad: Chlap chce zavraždiť suseda, týždeň sa na to chystá. Konečne svitne ráno, kedy má k tomu dôjsť. Môžete si byť takmer istí, že najbližších tridsať strán bude opisovať, ako si budúci vrah chystá raňajky, umýva si zuby a vyberá poštu zo schránky.
Úplne si viem predstaviť Kinga, skláňajúceho sa nad písací stroj s diabolským úškrnom na tvári.
Tak, to je asi ono. Viac dôvodov myslím netreba, je to prakticky všetko, čo na diele môžete nájsť- štýl, postavy, dej, príbeh... Nuž, čo dodať- Nech žije Kráľ!
Knihy Stephena Kinga, ktoré som prečítala:
- Carrie
- Príbeh vdovy Lisey
- Osvícení
- Dievča, ktoré malo rado Toma Gordona
- Zelená míľa
- Řbitov zvířátek
- Bezhviezdna temnota
- Cujo
- Po zotmení
- Mizéria
- Muž na úteku
- Tretie oko
- Dolores ( čo si absolútne nepamätám, ale vraj som to na 100% čítala)
- Mŕtva zóna
Snáď sú všetky.
E.
Takmer som zabudla- šťastný nový rok. Hlavne veľa Kingových kníh!♥
Čítala som od neho dva kratšie príbehy. Bolo to... zaujímavé. Až tak veľmi ma to nenadchlo (v porovnaní s tvojím nadšením sršiacim z tohto článku), ale rozhodne sa k nemu ešte plánujem vrátiť, k nejakej dlhšej knihe =)
ReplyDeleteA ktoré si čítala? :) Jasné, že to nemôže zaujať všetkých, ale pre mňa je naozaj jedným z najlepších :)
DeleteZáhadný pes a Policajt z knižnice. Náhodou som zbadala tú knihu v kníhkupectve (fakt, že za pár korún) a povedala som si "prečo nie?". Všetky romány boli totiž drahé (no, za bežnú cenu) a ja som nevedela, či ma jeho štýl bude baviť, tak som nechcela moc investovať (áno, viem, knižnice... ja a knižnica = majú so mnou zlé skúsenosti =)). Bolo to také iné, ale bavilo ma to, takže si musím vyhliadnuť dáky román a v blízkej dobe pribudne do knihovničky (no najmä na zoznam prečítaných).
DeleteOdporučila by si mi nejaký? =)
O týchto som ešte nikdy nepočula :D No, záleží na tom, či chceš niečo vyslovene strašidelné, alebo pre začiatok niečo ľahšie. Určite by som ti odporučila Zelenú míľu, tá je naozaj skvelá, aj keď je to poriadne dlhá kniha.
Delete