Whenever, wherever

Nudím sa, lebo som chorá. A samozrejme som chorá práve v ten jeden jediný deň, kedy mám po 185689 rokoch program. Dneska som mala ísť na takú kratšiu túru a večer na chatu s niektorými spolužiakmi, ale ja som radšej ochorela, aby som sa náhodou nemusela socializovať, to by bolo nepríjemné.

Nemám ani nič nové, nemám o čom písať, ale inak by som sa unudila k smrti, tak čo už. Okrem toho zakaždým, keď dám nový post tak mi vyskočia pozretia. ( alebo to bude tým, že si to pozerám ja sama?)

 Tak vám tu aspoň môžem opísať mojich posledných pár fakt nudných dní. Verím, že sa tešíte.

V pondelok sme mali zo školy fantastickú ( pozor- sarkazmus) akciu- boli sme na trojhodinovej prechádzke po lese, lebo chudáci deviataci mali prijímačky ( nezávidím), tak sme im museli spraviť miesto. Tak sme sa v blate trepali cez nejaký les, v ktorom síce nič nebolo, ale aspoň mal v tomto období asi najkrajšiu farbu, akú les môže mať. ( viem, že fotka má zase fantastickú kvalitu, ale aspoň trochu na nej vidno, aké to bolo všetko krásne zelené)

Stále trvám na tom, že nechcem zverejňovať svoju tvár, ale keď on je tu taký zlatučký :) A aj tu zo mňa skoro nič nevidno.

----

I'm not going to translate this article because it's just nothing interesting.

E.